Interview with Kristen Stewart - Interview Magazine

Dennis Hopper: Predtým ako začneme, mám tu malú šesť ročnú dcérku, ktorá práve šalie, pretože si na telefóne. Môžem ti ju na chvíľku dať, aby si jej povedala ahoj?
Kristen: Áno, iste.

Dennis Hopper: Okej, jej meno je Galen. (podáva telefón)
Galen Hopper: Ahoj!

Kristen: Ahoj! Ako sa máš?
Galen Hopper: Dobre.

Kristen: Som veľmi rada, že som ťa spoznala, Galen. (pauza) Ahoj?
Galen Hopper: Ahoj!

Dennis Hopper: (berie telefón) Je tak vzrušená.
Kristen: Wow, toto ma tak znervóznilo!

Dennis Hopper: Znervóznilo ťa to?
Kristen: Áno. Som akosi vystrašená z detí. Neviem čo im mám povedať.

Dennis Hopper: No, ďakujem, že si to urobila. Takže ako sa máš?
Kristen: Mám sa celkom dobre. Nie som veľmi dobrá v rozhovoroch, ale toto je úlet. Preboha prečo si to chcel urobiť? Nemáš predstavu aké je to pre mňa cool.

Dennis Hopper: No, si naozaj dobrá herečka. A moja dcéra je tvojím najväčším fanúšikom, tak som si myslel, Do pekla? (smiech) Zvyčajne toto nerobím. Ale ty musíš teraz prechádzať mnohým, spôsob akým je Twilight populárny. Nemáš žiadny pokoj.
Kristen: Smutná vec je, že sa cítim tak fádna, pretože Twilight je v týchto dňoch doslova tým, čím sa začína každý rozhovor, ktorý mám - či je to niekto koho som stretla po prvý krát alebo niekto koho som chvíľku nevidela. Prvá vec, ktorú im chcem povedať je, "Je to šialené! A, ako človek, nemôžem robiť nič!" Ale potom si myslím, Do čerta, drž hubu.

Dennis Hopper: (obaja sa smejú) Vieš, podávaš naozaj skvelé herecké výkony. Odvtedy čo si nevedela, že budeš robiť pokračovania, keď si pracovala na prvom Twilight, bolo pre teba ťažšie dostať sa späť do postavy v týchto nových častiach?
Kristen: Vlastne som sa vždy zaujímala o postavu, ktorú by som nasledovala dlhšiu dobu, ale jediné miesto, kde to ako herec môžete robiť je v televíznych seriáloch. Ale Twilight séria je cool, pretože viete čo je pred vami - všetky knihy sú napísané. A dostanem medzi nimi prestávky. Je to deprimujúce stratiť postavu, práve keď ste boli schopný spoznať ju. Zvyčajne, je to na konci filmu tak, že konečne túto postavu celkom spoznám, a potom sme s filmom hotoví. Toto sa vlastne deje na sete Twilight, a potom znova na sete New Moon. Moja postava Belly je vždy inou osobou, a spoznala som túto postavu a vzala ju do ďalšej úrovne.

Dennis Hopper: Bola si schopná užiť si to? Alebo cítiš pri týchto pokračovaniach viac stresu?
Kristen: Cítim viac stresového vypätia než je pre mňa typické. Obvykle, je to čo vás poháňa vaša vlastná osobná zodpovednosť k scenáru a k postave a k ľuďom s ktorými pracujete. Ale v tomto prípade, mám zodpovednosť nielen k tomuto, ale aj ku všetkým, ktorí sú osobne s knihami spojení - a teraz je to po celom svete. Je to šialená predstava. V Twilight sú veci určené... Tak veľmi ako som na tento film pyšná a mám ho rada, cítim sa akoby som možno priniesla do postavy príliš veľa seba. Teraz mám pocit akoby som Bellu naozaj poznala. Ale väčšina čitateľov má pocit, že Bellu poznajú, pretože je to prvá osoba, ktorá rozpráva príbeh. Je ako malá nádoba a každý zážitok príbehu ide cez ňu. Všetky tieto dievčatá, ktoré sú fanúšičkami sa osobne cítia akoby boli s touto postavou spojené. Takže je to ako, " Ako to do pekla urobím pre všetky z nich? Je to nemožné!" Ale rozhodla som sa, ak ste celý čas úprimne nevyľakaný, nemáte sa za čo hanbiť.

Dennis Hopper: Tieto Twilight knihy majú nejaký temný obsah.
Kristen: Ale filmy nie sú tak temné, tak veľmi ako sme všetci milovali robiť tieto filmy. Ale tak pekné ako je to na pozretie a tak roztomilé ako je sledovať tieto dve postavy ako v sebe navzájom nachádzajú útechu, všetko okolo nich je úplný zmätok. Myslím tým, musíte pochybovať o ich motivácii - sledovať dvoch ľudí, ktorí sú tak nezdravo oddaní jeden druhému... Stojím za všetkým, čo robia. Musím si to v hlave odôvodniť inak by som nemohla hrať túto postavu. Ale určite nie sú najpragmatickejšími postavami. Naprieč ich príbehom idú tie najpodivnejšie posraté témy - ako dominancia a masochizmus. Myslím tým, že si vždy musíte uvedomiť, že príbeh musí dávať zmysel 11-ročným, ktoré túto knihu čítajú a nebudú nevyhnutne sledovať scénu ako milostnú predohru. Ale potom je tam druhá časť publika - percentuálne väčšia - ktorá vidí scénu ako predohru. A je to celkom dômyselná, opojná milostná predohra. (smiech) Takže je zábavné hrať to oboma spôsobmi. Chcem tým povedať, že neviem aký je to pocit robiť to s mojim upírskym priateľom, pretože to nie je niečo, čo by niekto niekedy cítil. Ale je vtipné, že veľká časť obecenstva má desať rokov a možno jedného dňa keď vyrastú uvedomia si, že v Twilight je zapletených mnoho úmyslov, ktoré predtým nevideli.

Dennis Hopper: No, pútaš veľa pozornosti.
Kristen: Áno, je to čudné. Je tam predstava o tom, kto som, ktorá sa na mňa večne prenáša, a potom sa cítim takmer tak, akoby som túto rolu musela splniť. Dokonca aj keď niečo poviem, chcem si byť istá, že to vravím presne tak ako to myslím. Všetko na čo myslím je skutočnosť, že všetko čo poviem bude kritizované - nie kritizované, ale hodnotené a analyzované. A vždy je to niečo na čom mi tak záleží a nevyznie to správne. Ale v zmysle toho ako sa zmenil môj život, predtým som vlastne nikdy nechodila von s celou partiou. Som taký "v-mojej-hlave" druh človeka. Prajem si, aby som mohla chodiť viac na prechádzky...

Dennis Hopper: Nemôžeš chodiť na prechádzky?
Kristen: Rada by som chodila na prechádzky po práci, miesto toho aby som šla do mojej hotelovej izby a neopustila ju. Takže to môže byť nudné. Pracujem ako herečka odkedy som bola veľmi mladá, a poznám mnoho hercov, ktorý sa nevyrovnali s tým, že majú postavu... Vieš, ak sa pozrieš na slovo postava, dokonca nie je skutočné. Celý význam slova je v tom, že je vytvorený, a je to tak, že som si dokonca nevytvorila svoju. Môže to byť nepríjemné. Ale mám naozaj silný pocit, že to zmizne, že toto je najintenzívnejšie a začne to - a mohlo začať - a zmizne to. Takže o pár rokov, dúfajme, budem viac ako tí ľudia na ktorých sa chcem podobať.

Dennis Hopper: Trápi ťa, keď sa vidíš v bulvárnych plátkoch?
Kristen: Nemôžete s tým nič robiť, aby som bola úprimná. Neopúšťam svoju hotelovú izbu - doslova, neopúšťam. Nerozprávam nikomu o mojom osobnom živote, a možno to k tomu tiež prispieva. Ale je naozaj dôležité mať čo chcete mať a nechať si to pre seba. Povedali, že jediný spôsob pre mňa ako nikoho neoboznámiť, kde som noc predtým bola je, ak nebudem chodiť von vôbec. Záleží na tom akú mám náladu. Niektoré noci si myslím, "Vieš čo? Nezaujíma ma to. Budem robiť to čo chcem." Nasledujúci deň si myslím, "Uf. Teraz si každý myslí, že chodím von, aby som pútala pozornosť." Ale nie je to tak, vlastne som si na sekundu myslela, že by som snáď mohla byť normálnym človekom.

Dennis Hopper: Prezrel som si všetky filmy, ktoré si urobila, a pracovala si s niektorými neobyčajne talentovanými ľuďmi: Patriciou Clarkson - bože, ona je úžasná herečka - a Jodie Foster. Naozaj skvelí ľudia. A tvoje herecké výkony sú veľmi rozdielne. Začala si s tým, keď si mala deväť rokov. Chcela si hrať, správne? Nebolo to tak, že si do toho bola nútená kvôli tomu, že sú v tomto priemysle tvoji rodičia?
Kristen: Nie. Vôbec nie.

Dennis Hopper: Pretože Dean Stockwell je jedným z mojich najlepších priateľov, a má hororové príbehy o hraní, z obdobia keď bol malý. Ale ty si to chcela robiť, správne?
Kristen: Je čudné očakávať od dieťaťa, že povie čo chce robiť, ako hrať. Nie som si istá či to bola z mojej strany prirodzená náklonnosť, ale bolo to niečo, do čoho som zapadla. Úprimne, najskôr som sa bavila. Bola to prvá vec v ktorej som kedy bola úspešná. Moji rodičia sú v štábe. Obaja boli zmätení, že som chcela hrať. Ale podporujú čokoľvek, čo chcem ja alebo moji bratia robiť. Bolo to niečo, o čom som si myslela, že je to zábavné pretože som vyrastala na setoch. A potom o pár rokov neskôr, som dospela a herectvo sa pre mňa stalo veľmi odlišným. Myslím, že som mala asi 13.

Dennis Hopper: S kým si študovala? Alebo si to vzala cez nejakú organizáciu?
Kristen: Nie, nechala som to tak.

Dennis Hopper: Naučila si sa to tam. Je to najlepšie miesto na učenie. Včera v noci som znova videl Panic Room.
Kristen: Naozaj? Nevidela som ho tak dlho. Bol to druhý film, na ktorom som pracovala. Vďaka bohu, že tento film robila Jodie Foster pretože som na sete nemyslela na nič iné. Doslova som na nej visela a bola sebou. Nemôžem premýšľať o tom, že si to pozriem - zabilo by ma to. Bolo by to ako pozerať domáce video.

Dennis Hopper: Ale si v tom tak dobrá. Chodila si do školy kým si ako dieťa pracovala?
Kristen: Chodila som do verejnej školy až do nižšej strednej. Viem, že je to trochu neskoro a ja som trochu stará, ale práve som dokončila strednú školu - s vyznamenaním. Na druhý deň som točila maturitné scény pre Eclipse, a osobne som dokončila strednú školu práve pred týždňom, takže som povedala štábu, " Hej, len aby ste vedeli, naozaj som práve teraz zmaturovala, a nebudem mať inú oslavu." Takže som nafotila falošné fotky s komparzom. Doslova som požiadala herca aby sa ku mne vrátil a potriasol mojou rukou a podal mi diplom, kým som bola oblečená v talári a čapici.

Dennis Hopper: Nedávno som pracoval s Patriciou Clarkson.
Kristen: Robila som s ňou môj prvý film (The Safety of Objects, 2001). Mala som deväť.

Dennis Hopper: Och, a tiež si pracovala so Seanom (Pennom)! Into the Wild je tak ohromný film.
KKristen: Áno, jeden z mojich obľúbených, bez ohľadu na to, že som tam asi tak sekundu. Spolupráca s ním bola ako dýchanie. Prajem si aby som s ním mohla pracovať dlhšie. Natáčali sme iba týždeň.

Dennis Hopper: Je to veľmi odvážny film.
Kristen: Štve ma, že sa neukázal ako najväčší film.

Dennis Hopper: Áno, rozhodne. Ale geograficky ukazuje neuveriteľný svet, ktorý takto ešte nikdy nikto nenatočil. Je to skvelý kus práce.
Kristen: Nedávno som Seana videla. Sean sa priatelí s Artom Linsonom a jeho syn John so mnou pracoval na The Runaways, a on prišiel na set pozdraviť. Pracovala som s Dakotou Fanning, a ju pozná tiež, takže to bolo cool. V skutočnosti som ho nevidela zopár rokov. Takže to bol taký úlet pretože ja som iná a on nie. Vieš čo myslím?

Dennis Hopper: Viem to pochopiť. (smiech) O čom je film The Runaways?
Kristen: Je to príbeh ako sa vytvorila kapela Joan Jett, The Runaways. Ja hrám Joan Jett. Skončila som s New Moon, a mala dva týždne predtým ako začnem robiť na The Runaways, čo bolo šialené pretože sme vo filme naozaj hrali. Prespievali sme piesne. Dakota spieva, a ja spievam v zopár piesňach. Ale potrebovali sme čas na to, aby sme spoznali ako byť týmito ľuďmi. Ak by som nepochopila Joan Jett správne, mohla som to ukončiť. A možno som ju správne nepochopila. (smiech)

Dennis Hopper: Stretla si ju?
Kristen: Strávila som s ňou každý deň. Bola našim výkonným producentom. Bola pre mňa konštantou a stala sa jedným z mojich najlepších priateľov. Joan je rocková hviezda. Je ikona, legenda. Je skutočná, takže to pripúšťa. Jeden deň, dievčatá nehrali rock ´n´ roll, a Joan nebola nevyhnutne taká, akú všetci ochotne akceptujú. Nebola slečinka. Bola drsná, a neustále vravela, Nie. Takže to vysvetľuje pancier.

Dennis Hopper: Možno je dobré mať medzi Twilight filmami takúto pauzu.
Kristen: Medzi New Moon a Eclipse som to veľmi ocenila. Ale medzi Twilight a New Moon som robila na filme tiež, bolo to Welcome to the Rileys, ktorý bol podobne odlišný. Pravdepodobne by bol zo mňa do konca štvorročného natáčania Twilight ságy psychopat, ak by medzi tým nebolo nič iné.

Dennis Hopper: Tvoji rodičia musia byť pyšní.
Kristen: Áno. Môj otec je zábavný. Je tak trápne pyšný. Naozaj všade chodí s magazínmi a tak. Keď vyjde toto, ak to je v magazíne spomenuté, bude chodiť po sete a vravieť, " Hej, pozrite čo moje dieťa povedalo."

Dennis Hopper: Stále bývaš s rodičmi?
Kristen: Nie. Ale idem domov, keď sa mi minie jedlo.

Dennis Hopper: No, radšej by so ťa mal nechať, aby si sa vrátila k natáčaniu.
Kristen: Ďakujem veľmi pekne za toto. Nevieš ako veľa to pre mňa znamená.

Dennis Hopper: Možno sa onedlho stretneme pri ďalšom. A ak ho uvidíš, daj za mňa Seanovi veľký bozk, áno?
Kristen: Áno, och môj bože, ak ho uvidím, dám.

Dennis Hopper: Idem.
Kristen: Okej, dovi neskôr.

Source
Slovak translation belongs to me and Twilight Web