Robert je perfektným príkladom toho, čo sú média a sláva schopné urobiť. Je to obrovské šťastie, brutálne a dobre mierené, ktoré ťa náhle vyhodilo na vrchol celosvetovej pozornosti, mimo dobra a zla. Niečo veľmi lákavé a vzácne.
"Neočakával som tak mnoho úspechu. Je to niečo, čomu stále nechápem. Pravda je taká, že v istých situáciách sa mi krúti hlava a stále neviem ako s toľkou pozornosťou zaobchádzať," vyznal sa veľmi nesmelým hlasom, takmer šeptom, akoby nám hovoril tajomstvo. Jeho oči, tak jasné, sú takmer priezračné, díva sa na nás pozorne a mätie nás. Nie je jednoduché odolať jeho šarmu! Jeho úprimnosť si nás získava, mužskú primadonu vôbec nenájdete, krok za krokom sme objavili citlivého muža. Vrúcneho a okúzľujúceho. Neváhali sme a podelili sme sa s ním, čo si myslíme: šťastie, áno, to je podstatné, ale ak nepríde ruka v ruke s talentom a čarom, všetko ostáva v rovine anekdoty. Robert sa usmieva, páči sa mu táto predstava. Nateraz vie, že v talente prekonal očakávania, ale znepokojuje sa, že by možno nemal byť takým fenoménom, akým sa stal. Pre nás je to jasné; charizma je autentická. A po tomto rozhovore o tom niet pochýb.
Naposledy sme ťa videli niekedy pred Twilight premiérou a ty si povedal, že nevieš čo očakávať od filmu, a že sa každý na to tešil. Po všetkom tom úspechu a číslach zárobkov, ako sa cítiš?
Robert: Je to veľmi čudné. Môžem povedať, že sa všetko stalo tak rýchlo. Akoby som rýchlo napredoval životom. Akoby sa všetko okolo mňa dialo za 1000 m/p. Spôsob akým pretáčate film, práve ako toto. Nikdy som si nemyslel, že by film zapríčinil taký pohyb. Vidieť okolo mňa kričať dievčatá je tak bizarné. Niekedy nemôžem uveriť, že je to všetko o mne. Je to akoby som žil vo filme, ale zobudím sa a to všetko je skutočné. Vidím, že je to skutočné a ako veľmi sa môj život zmenil. Stále neviem koľkými spôsobmi sa môj život zmenil, stále to určujem. A neviem prečo, ale myslím si, že mi to ešte zaberie veľa času kým na to prídem. Myslím si, že je to normálne, nie?
Samozrejme! Ale nemôžeme poprieť, že už si takýto fenomén. Máš fanúšikov, ktorí čakajú na tvoj nasledujúci film a sú zvedaví čo robíš. Uvedomuješ si to?
Robert: Áno, v skutočnosti je to tá najčudnejšia vec toho všetkého. Napríklad, ešte som nevidel konečný strih New Moon, a čítal som o tom už toľko komentárov a názorov. Je to niečo, čomu nemôžem pochopiť. Je to akoby všetci ostatní čítali vašu budúcnosť alebo, akoby mali viac informácii o vašom živote ako vy.
Vytvára to pre teba nejaký stres? Ovplyvnilo to tvoju prácu alebo zmenilo tvoju slobodu, čo sa týka robenia iných vecí, alebo berie šance z obavy, že nedosiahneš to, čo od teba ostatní očakávajú?
Robert: Vlastne, nie. V tomto zmysle mám pocit akoby som bol tá istá osoba, ktorou som vždy bol a cítim, že mám všetku voľnosť na svete. Stále robím moju prácu najlepšie ako viem, a čo je najdôležitejšie, stále si to užívam. Priznávam, že sa cítim bezpečnejšie na filmových setoch ako na uliciach. Nikdy som si nemyslel, že by sa to jedného dňa mohlo stať, ale cítim, že na filmových setoch môžem byť sám sebou a uvoľnenejší a sústrediť sa na to, čo musím urobiť. Keď sa idem von prejsť, musím si byť vedomý toho, že všetko je okolo mňa a je to mimo mojej kontroly. Na známom sete viete prinajmenšom to, čo môžete väčšinou očakávať (smiech).
Ovplyvňuje ťa to, čo o tebe hovoria v bulvárnych plátkoch a keď sa vidíš na obálkach týchto magazínov?
Robert: Vôbec. Nerád ich čítam, respektíve nerád viem, čo vravia. Vôbec. Je to niečo, čomu sa úplne vyhýbam. Robím si svoju prácu, žijem svoj život a nasledujem svoju intuíciu. Rozhodujem najlepšie ako viem a tak to je. Ak venujete niektorému z nich pozornosť, utrpíte. Som si toho vedomí a pokúšam sa byť ohľadom toho veľmi opatrný. Pokúšam sa žiť mimo toho, chránim sa pred odporom a bolesťou hlavy.
V Twilight sme videli nejaké to sexuálne napätie medzi Bellou a Edwardom. Je to voľačo veľmi záhadné. Bude to pokračovať v ostatných filmoch?
Robert: Nemyslím si, že to bolo sexuálne napätie, tiež si nemyslím, že sa na to filmy upierajú. Nevidím to takto. Myslím, že je to príbeh, ktorý sa viaže na pocity a osobu, ktorú milujete. Predovšetkým, je to o nájdení niekoho, koho milujete napriek tomu, že musíte bojovať s toľkými problémami, ktoré sa možno objavia. Čo vás ťahá k filmu, a som o tom presvedčený, je to, že hovorí o strachu z toho, čo sa vám môže prihodiť ak sa zamilujete a úplne sa odhalíte. Vedomie ako ďaleko môžete zájsť pre lásku, vášeň a ako tým môžete vyť prekvapený.
Ľudia sa s tým stotožnia viac ako si viete predstaviť. Pre mňa to dokonca nie je príbeh o upíroch, ale o pocitoch, ktoré sme už všetci cítili. Hovorí to o strachu z cítenia týchto vecí. Je to film s toľkými významami, preto ho mám rád a myslím si, že preto ho majú radi aj ostatní ľudia.
Povedz nám o to, čo očakávaš, že sa stane, keď ideš von.
Robert: Áno, stále to absolvujem. Som obyčajný, mám rád obyčajné veci. Ale teraz sú všade klebety o tom, ktoré miesta rád navštevujem, takže na tie miesta už viac nemôžem ísť. Raz som to skúsil. Chcel som osláviť moje narodeniny na rovnakom mieste, kde vždy chodím, a bola to totálna chyba, bolo tam tak veľa ľudí, nemohol som si to užiť. Z tohto dôvodu sa pokúšam vyvarovať miest, kde som mohol byť videný a mohol sa tak stať objektom paparazzov a zvedavých ľudí. Tiež sa vyhýbam známym miestam, o ktorých si ľudia myslia, že by to tam mohol byť. Vymenil som ich za tmavšie miesta, miesta, kde je dobré jedlo a hudba. Znie to šialene, ale musím vymýšľať stratégie aby som šiel von s mojimi priateľmi a mal normálny život. Je to tá temná stránka slávy. Ale nesťažujem sa. Iba predpokladám, že sa s tým musím teraz vyrovnať. Všetko nemôže byť perfektné. Už teraz mám toho tak veľa, mám príležitosť žiť z herectva. Bolo by nefér povedať, že nie som šťastný.
Sú herci, ktorí by umreli len aby mohli byť na tvojom mieste. Povedal by si, že je to dvojitý život? Jeden, ktorý žiješ pred kamerami, na červených kobercoch a jeden ktorý žiješ súkromne?
Robert: Áno. Na koniec máte aj svoj život a ten si vymyslia v rozhovoroch, nezáleží im či to čo vravia je pravda alebo nie. Čo je pravdou, že som príliš obyčajný a nedávam im žiadny materiál na písanie, takže som ľahkou korisťou pre vymyslené príbehy. Mal by som byť divokejší a robiť bláznivé veci aby mali o čom písať. Môj problém pre tieto bulvárne plátky je, že som príliš pokojný a tichý (smiech).
A v týchto chvíľach intimity a súkromia, je pravda, že hráš rád na gitare? Čo robíš keď si sám?
Robert: Hrám na gitaru. Mám vo Vancouveri priateľov a takže sa dáme dokopy a hráme na gitare, počúvame hudbu. Trávime noci spievaním a vymieňaním si príbehov. Tiež to robím, keď som v hoteloch. Je to uvoľňujúce. Hudba je mojou druhou vášňou. Dúfam, že ju nikdy nenechám.
Keď hovoríme o vášni a hudbe, vieme, že píšeš piesne. Čo nám o tom môžeš povedať?
Robert: Pokúšam sa napísať nejaké piesne pre nasledujúci film. Neviem či to bude možné kvôli môjmu rozvrhu, ale chcem to urobiť. Hudba je mojou druhou stránkou, je to jedna z vecí, ktorá ma dopĺňa a nechcel by som ju nechať bokom kvôli ničomu na svete. Mám zámer rozvíjať sa v tomto aspekte. Chcem to rozvíjať tak veľmi ako herectvo. Chcem mať medzi týmito dvoma vecami rovnováhu.
O aké iné umelecké zázemie sa zaujímaš?
Robert: Vždy som chcel byť klaviristom a žiť na juhu Francúzska (smiech). Ale dozvedel som sa, že nie je dôležité ako veci robíte, ale aký je konečný výsledok. V živote vždy skončíte pracovaním na tom, čo máte radi. A nič iné vás nedopĺňa ako to.
Máš duchovnú stránku?
Robert: Verím v karmu. Verím, že existuje a že čokoľvek čo robíte vo svojom každodennom živote vás robí osobou, ktorou ste. Čo v živote dáte to sa vám vráti späť. Som o tom presvedčený, takže som si istý, že každý deň musíte byť dobrým človekom a brať každého s rešpektom. Všetci sme prepojení.
Vieme, že o New Moon veľmi hovoriť nemôžeš, ale neodchádzaj kým nám nepovieš či si v niektorých častiach zašiel temnejšie, keď si hral znova tohto upíra?
Robert: ÁNO, pravda je taká, že spôsob akým som chcel hrať Edwarda bol menej silný. On je postava, ktorá nemôže zmeniť svoj stav, nemôže si zvoliť svoj osud. Bol v bezvedomý, keď ho Carlisle premenil na upíra. Keď sa prebudil, o tri dni neskôr, uvedomil si, že aby prežil musel by zabíjať ľudí. Predstavte si čo by ste cítili ak by ste vedeli, že nikdy nezostarnete a budete žiť navždy. A čo je najhoršie, nechceli ste to. Stanete sa akýmsi Supermanom bez toho, že by ste to chceli, ste iba 17-ročné decko. Musíte cítiť obrovskú neschopnosť a frustráciu. Miesto ho aby ste verili, že ste hrdina, ste človek, ktorý sa nevie nájsť a nevie kým je. Pochopiteľne toto je to základné pri pochopení Edwarda. Tá jeho veľmi ľudská stránka je to, čo na ňom milujem a mám pocit, že sa s tým viem stotožniť. Niečo o čom všetci zisťujeme, že je ťažké zmeniť a čeliť tomu.
Source
Slovak translation belongs to me and Twilight Web