Si neuveriteľne zaneprázdnený. Čo ťa ovplyvnilo pri rozhodnutí, že chceš pracovať na Water for Elephants?
Keď som po prvý krát stretol Francisa, stretli sme sa pri slonoch, kde žije Tai. V aute sme si dobre rozumeli. Prišli sme na miesto, stretli sa so slonom a ona nám ukázala všetky triky, ktoré bude robiť vo filme - bol to úžasný deň a len to prostredie okolo slonov bolo prvým dôvodom. Páčila sa mi predstava, že budem pracovať na tak pokojnom sete, pretože ak ste pri nich ste pokojný. Tiež všetky tie stresujúce veci, ktoré som robil minulý rok, keď som si prečítal scenár a knihu, zamiloval som si ich a mal som pocit, že k tomu môžem niečím prispieť. Potom tam boli Reese a Christoph a lepšie obsadenie nemôžete dostať, a o tom to bolo.
Je zaujímavé počúvať ako hovoríš o zvieratách, pretože jedna scéna vyčnieva, ty ako po prvý krát stretávaš všetky zvieratá. Pôsobíš v tomto cirkusovom prostredí tak uvoľnene.
Bolo to o tom mieste, kde sme natáčali a divočine, ktorú príbeh vytvoril - niečo magické. Točili sme uprostred púšte a všetko bolo v tom cirkusovom stane tak autentické a poblíž nebolo takmer žiadne moderné filmové zariadenie. Fakt ste nemali problém uveriť tomu, že ste v rokoch tridsiatych. Niečo bolo aj na tom, ako prechádzalo svetlo cez steny stanu. Tá skutočná mystická kvalita a potom to extrémne teplo, unavené zvieratá, exotické zvieratá v dobových klietkach. Keď vidíte ako vedľa seba v jednej miestnosti zaspávajú hyena, tigre a zebry, je na tom niečo neuveriteľne nádherné - a ešte tá malá žirafa. Konkrétne jedna vec na tejto scéne, malá žirafa netušila, že v jednej klietke je tiger a v ďalšej lev. Počas scény obaja civeli na neho a ja som sa pokúšal, aby si to neuvedomil a pozeral sa jedným smerom (pozn. prekl.: Žirafa bola zrejme chlapček.)
To znie ako metafora pre niečo, aj keď si nie som istá pre čo.
Je to vtipné, pretože žirafa sa nenarodila v divočine, takže nemala potuchy o hrozbe, ktorá je niekoľko krokov od nej. Chcem tým povedať, že všetci hovoria, "Nikdy nepracuj s deťmi a zvieratami," ale ja som zistil, že to vždy bolo mojou súčasťou. Užívam si prácu s deťmi a zvieratami, niekedy dokonca viac ako s dospelými, pretože sú stálym zdrojom inšpirácie, pretože si proste robia veci po svojom. Nevedia, že sú vo filme.
Sú to praví metodickí herci.
Sú fakt zažratí do svojich postáv. (smiech)
Chcel si ako dieťa utiecť s cirkusom?
Vlastne ani nie. V cirkuse som bol iba raz, keď som mal asi tak šesť. Klauni boli v takom malom aute a dvere sa odtrhli, moja sestra mi povedala, že klaun zomrel, čo bolo totálne klamstvo, ale ja som si až do minulého roku myslel, že to bola pravda. Myslím, že táto vec ma odradila ísť znova do cirkusu. Je to smiešne, pretože veľa ľudí si myslí, že cirkus je desivý a potom si pozriete Water for Elephants a nevyzerá to ako cirkus. Zopár ľudí sa ma pýtalo, "Je to desivé? Sú tam strašidelní klauni?" Nie. Prečo je to prvá vec, ktorá vám príde na myseľ, keď sa povie cirkus? Je to veľmi čudné.
Mnoho ľudí sa bojí klaunov. Čo sa im stalo, keď boli deťmi?
Ja viem. Je to divné. Možno moja generácia, väčšina ľudí chce byť smutná, takže sa boja, keď ich chce niekto rozosmiať. Keď som bol mladší, jedným z mojich obľúbených filmov bol It. Vždy sa mi akosi páčila predstava psycho klauna.
Myslím, že ja za väčšinu z toho obviňujem práve It. Pamätám si, keď som to pozerala, keď som bola veľmi mladá a vydesená - hlavne z pavúkov.
Ja som si to znova pozrel prednedávnom a vlastne to až tak desivé nie je. Ale keď som bol mladší, bál som sa toho niekoľko rokov.
Moji rodičia mi dovolili prečítať si túto knihu, keď som mala desať. Neviem čo si mysleli. Chcem sa ťa opýtať, tento film má takú americkú atmosféru. Keďže si z Londýna, zaujímalo by ma, čo ťa tiahlo k dodaniu toho skvelého ducha z rokov tridsiatych?
Myslím, že to bolo vždy moje obľúbené americké obdobie. Vždy keď idem americkou krajinou, vidím len roviny a malé mestečká s benzínovými pumpami. To je moja predstava Ameriky. Nikdy nemyslím na New York alebo takéto mestá. Takto to vidím. Toto obdobie je koncom Divokého západu. Túto energiu považujem za príťažlivú. Mám rád predstavu romantizujúcej Ameriky, pretože Anglicko v týchto rokoch, na ňom nie je nič, čo by som chcel romantizovať. Ale na Amerike je v tomto období niečo, čo symbolizuje z nejakého dôvodu nádej. Ako náhle som videl ako Jack Fisk, produkčný dizajnér, vytvoril sety, alebo dni a čas, kedy sme si vybrali točiť. Natáčali sme v magickú hodinu. Vždy to malo veľmi americkú atmosféru, čo sa mi páčilo. Neviem či sa takto dá urobiť aj moderný film. Pred rokmi štyridsiatymi boli ľudia v podstate stále kovbojmi a nimi sú pre mňa Američania. A potom sa to premenilo na dokonalý život a niečo úplne iné. Ale tridsiate roky sú cool.
Source
Slovak translation belongs to me and Twilight Web